6. deň
… prvý deň presunu, sice nie ďalekého, ale predsi. Predtým ako urobime check-out si ale ideme splniť rest z predchádzajúceho dňa preto si privstávame a razíme smer Tokyo Metropolitan Government Building s výhliadkovou terasou v asi 45 alebo 46 poschodí. Nakoľko náš hotel je situovaný hneď vedľa tak cesta nám zaberie asi 2 minúty. Prichádzame ešte pred otvorením a preto nás radia pred dvere kde sa má tvoriť potenciálna fronta. Sme tu sami pecka … aaaale asi uz o 5 minút ma fronta asi 40 metrov takže sme prišli tak akurát … Pred vstupom do výťahu prebieha kontrola vecí a nakoľko mam so sebou len foťák a GoPro tak samozrejme musí byť problem s tým že mám GoPro na paličke – NO SUTANDO ! 😀 … I’m sorry?! … NO SUTANDO! 😀 … ok tak asi mysli tu tyčku 😀 … odmontujem a všetko v poriadku. Nastupujem do výťahu, montujem tyčku naspäť a čochvíľa sme v cieli. Bežíme k oknu a kocháme sa nádhernou panorámou Tokya pričom si vravím, že dnes je fakt skvela viditeľnost a v tom si uvedomím, že čo tak sa pozrieť za seba … a bolo to, hora Fuji a viditeľná z TOKYA! Mnohokrát sa stane že Fuji nieje viditeľná ani z miest v okolí samotnej hory a dnes toto 🙂 Máme holt šťastie … ale dosť bolo rozkoše, smer hotel, odhlásiť sa hola hej Yokohama!
Po bezproblémovom check-oute ťaháme kufre naprieč Shinjuku na stanicu kde naskakujeme na JR Yamanote line smer Shinagawa kde chytáme Shinkansen Hikari a vezieme sa fajných 15 minút do Shin-Yokohamy. Hotel podla plánov bol presne 5 minút chôdze od stanice, preto začínam trošku uvažovať prečo sme ho nevzali už pre samotný pobyt v Tokyu a vyšlo by nás to výrazne menej, nakoľko s JR Passom máme vlak stejne „zadarmo“ a pritom cesta zo Shin-Yokohamy trebarz na Stanicu UENO alebo TOKYO Station príde na cca 15-18 minút miesto približne 30tich a viac zo samotného Shinjuku ktoré je v Tokyu. Nevadí, nabudúce budeme múdrejší.
Na hotel prichádzame asi 3 hodiny pred check-inom preto nechávame kufre na recepcii a odchádzame do jedného z mojich kulinárskych highlightov celého tripu, do iba jednu ulicu vzdialeneho Ramen Museum… pre predstavu, je to akoby replika starého Tokya vytvorená pod zemou ale o to tam vôbec nejde 😀 … Celé „múzeum“ je viac menej taký tematický Food Court kde môžete ochutnať rameny z celého japonska podľa regiónov. Nakoľko zas raz som si neuvedomil veľkosť porcií tak už po prvom som bol takmer plný (názov ramenu doplním).
Pri čítaní brožúrky som zistil, že sa dá objednať aj mini ramen ktorý je tiež braný ako „ramen“ a kedže sme dvaja môžeme kludne sedieť v reštaurácii (rozumej že od dospelej osoby sa očakáva, že si dá ramen, či ak ste skupinka ľudí a niekto nieje až taký jedlík, nemôže v reštauracii – resp. je to vrcholne neslušné, sedieť len tak na prázdno s vami). Objednávame teda mini ramen – teda nie až tak jednoducho. Ako vo vela reštauráciách v Japonsku sa jedlo vyberá z automatu kde sa hodia peniaze a následne lístoček čo vypadne dávate obsluhe. To by bolo velice fajn až nato že zas raz je všetko v Japončine preto usudzujeme, že tie najdrahšie veci sú rameny a tie lacnejšie trebarz gyoza alebo nejaká maličkosť a kedže mám aj mizernú znalosť katakany, spájame si názov ramenu s nápisom ミニ (mini) 😀 a objednávame … je to tam! 😀 Prichádza čašníčka s našim Miso soup based ramenom MINI! … avšak mini je stejne velký akurát je tam menej toho „hustého“ preto vieme, že aj napriek tomu že je to orgazmus pre chuťové bunky, touto porciou končíme a ideme sa ubytovať … Osobne Shin-Yokohama Raumen Museum odporúčan každému, bol som tu už druhý krát a išiel by som aj 3, 4, … 🙂 … Možno niekto povie, že je to turistická atrakcia ale môže s kľudným svedomím povedať, že v rámci japonska mimo soby v Tokyu som nikde nejedol lepšie Rameny a to som ich skúšal skoro všade 😉
Shin-Yokohama Court Hotel je sice relatívne pekný a na fakt dobrom mieste ale udivuje ma že nás nevedeli ubytovať ani 15 minút pred check-inom a museli sme čakať až do predpísaného času – pre príklad v Ishiyame (Kyoto) nás v pohode ubytovali 3 hodiny pred a zadarmo. Skladáme veci a vyrážame smer Kamakura.
Ako som bol celý natešený, že nemusím kupovať ďalší lístok na vlak, nakoľko do Kamakury ide JR line, zas raz to zo mňa opadlo keď som si uvedomil, že hlavná cestička k soche Buddhu nejde zo stanice Kamakura ale zo stanice Hase ktorá už nieje operovaná JR-om a lístok je drahší ako tradične ale nevadí, je to pekná cestička v historickej tradičnej električke. Prichádzame do Hase odkiaľ pešobusom smerujeme k atrakcii. Cestou ešte dávame zmrzlinu – ja som si riskol „slanú-mliečnu“ a bola fakt dobrá. Počas chôdze si všímame, že ľudí ubúda preto usudzujeme a neskôr aj zisťujeme, že tu sa proste atrakcie o 17tej zatvárajú. My to ešte naštastie stíhame takže si pripomínam časy z pred dvoch rokov 🙂
Ešte pred cestou do Japonska som sa rozplýval nad tým ako si dám v Kamakure čerstve dorayaki, ale nakoľko už je pokročilejšia hodina (rozumej 17:00) tak stánoček je už zatvorený a zmierujem sa s nákupom Hatosabure – keksy v tvare holuba výhradne predávané len v Kamakure a lisovanými chobotnicami 😀 DELICIOUS! … ešte skok omrknúť pláž a smer Yokohama 🙂
8. Deň
NIKKO IS NIPPON …hovorí množstvo prospektov propagujúcich toto mestečko. Mnoho blogov hovorí otom, že kto nebol v Nikkó akoby ani nebol v Japonsku takže ok, ideme to skúsiť. Do samotného Nikkó vedú dve rozne železnice. Jedna operovaná JR a druhá súkromna ktorá údajne ak nemáte JR Pass sa oplatí ohodne viac aj z časového hľadiska a vychádza priamo z Tokya (Shinjuku Station). U JR je potrebné sa dopraviť do Utsonomye najlepšie Shinkansenom a tam presedlať na Nikko Line. Cesta zaberie tak cca. do 2 hodín. My samozrejme vyrážame z Yokohamy i keď pôvodne sme chceli hľadať ubytovanie priamo tam, ale následne sme si povedali pri cene za hotel v Yokohame, že načo – urobíme si 1 day-trip. Sadáme preto na Shinkansen smer Tokyo. O 18 minút sme v Tokyu a rýchlo prebiehame na nástupište odkiaľ má mať odjazd nás Shinkansen Yamabiko ktorý ale má nezvyklo na Japonské pomery 10 minút meškanie a ľudia na stanici s tým tiež niesu uplne ok. Vravím si paráda, prestup v Utsonomyi sme mali na asi 5 minút a teraz budeme musieť čakať hodinu na ďalší vlak ale čo narobíš. Medzi tým vidíme odstavený iný Shinkansen smer Kanazawa ktorý si z nejakého dôvodu ale úplne každý fotí – nechápem, tak fotím tiež – však turista … neskôr zisťujeme, že je to úplne nový model predĺženej linky z Nagana do Kanazawy.
Prichádza náš zmeškaný vlak a preto sa pripravujeme na nástup … ale nakoľko, tento vlak prišiel z omeškaného Shinkansenu Hayabusa a zopačného smeru, najprv nastupuje elita uklízečov ktorí vlak najprv vyluxujú, otočia sedadlá pre smer jazdy a až potom môzeme nastúpiť a vyraziť. Do naŠej prestupnej stanice samozrejme prichádzame s meškaním aké bolo ale už na samotnom nástupišti čakajú zamestnanci ktorí oznamujú, že nás vlak do Nikkó čaká takže paráda. Nastupujeme na lokálku a za približne hodinu sme už v samotnom Nikkó kde sa cítim skôr ako v Tatrách 😀
Aj napriek tomu, že Dominička je prirodzený MHD človek, vyrážame po vlastných smer hlavné atrakcie mestečka. Cestou ešte ochutnávame … doslova niečo … biele gule s lepkavou konzistenciou „udené“ nad uhlíkmi a namočené v miso paste … docela gut ale fakt neviem čo to bolo 😀 .. prichádzame k Shinkyo Bridge a šlapeme smer Temples kde kupujeme lístok za cenu okolo 1000 JPY a šlapeme ďalej … tu badáme, že Japonci keď rekonštruujú nejakú budovu, tak na nej proste postavia halu 😀 Však čo budeme jak …
Shrines and Temples of Nikko su naozaj pekné, vela detailov, občas možno trošku gýčik ale pekné. Čo ale môžem povedať je že z toho odpálený niesom, ako fajn experience ale o druhej návšteve by som už uvažoval.
Viac o samotnom Nikkó najdete tu: http://www.japan-guide.com/e/e3800.html
8. Deň
… dnešný náročný deň prežívame v údolí Kiso … podrobný članok nájdete tu >>> http://www.travelicious.cz/udolie-kisoji/