Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on PinterestEmail this to someone

… buduci rok pojdeme do Japonska! Povedali sme si s Dominikou len tak akoze by the way pri pozerani si mnozstva fotiek najme skveleho jedla z Azie na facebookovej stranke Slovaci a Cesi na cestach po svete … co cert nechcel, akcia na letenky, rozbuchalo sa mi srdce ako tradicne preto okazmite pisem spravu, ideme?! nejdeme?! … vravim si za chvilu odchadzam z prace, tak to vyriesime osobne. Prechadzal som zrovna svojim „zgrlavym“ obdobim tak som o tom nebol uplne presvedceny. Cena letenky cca 300 EUR je dost dobra ale posledne som tam isiel aj za menej a dokonca s Qatar Airways … po dlhsej diskusii bolo rozhodnute, ide sa do Japonska, teraz rychlo kupit letenky, tie vsak boli open-jaw (odlety z inych letisk ako prilety) takze mnozstvo predajcov nam to v takejto konfiguracii nevie predat preto brouzdam brouzdam a letenky nikdy, sakra, ked som konecne rozhodnuty ze sa ide tak nakoniec je po letenkach ? Nastastie existovala aj ked posobila namna docela pochybne stranka seat24 ktora sa tvarila ako Nemecka a sidlila vo Finsku a po kauzach so zrusenymi letenkami do Indie zakupenych cez ebookers – nastastie nie moj pripad, sme to riskli aj s tymto … nakoniec sa casom ukazalo ze tato akcia aj ked trosku podporena kuzlenim bola asi aj oficialna od KLM lebo pravdepodobne sa snazili co najviac ludi nahodit na ich priamy let z FUKUOKY (FUK) do Amsterdamu …

Let vyzeral nasledovne … rano o 6:55 zo Schwechatu (VIE) na Schiphol (AMS), 5 hodin stop-over v Amsterdame a nasledne krasnych 11 hodin (B777-300) na Kansai (KIX) kdezto naspat to bolo este o trochu krkolomnejsie v spojeni s vnutrostatnym letom z druheho Osackeho letiska Itami (ITM) do Fukuoky (FUK) s ANA a nasledne naspet cez Amsterdam (B777-200) do Viedne s KLM.

1. den
Nakolko let bol operovany uz o 6:55 rano, rozhodli sme sa ist z Prahy do Viedne uz o den skor s preubytovanim sa na letisku. Nakolko nemam moc rad ranne stresovacky, rozhodol som sa trosku plesknut
po kapse a ze vezmeme hotel priamo na letisku za nestastnych 110 EUR na noc ale nakolko sme si riskli
odparkovanie auta na zaklade mnozstva referencii v mestecku Fischamend (3 minuty vlakom od letiska), usetrili sme nemali peniaz prave za parkovanie na letisku ktore sa aj na vzdialenejsich parkoviskach
pri takto dlhom pobyte stava dost zasadnou polozkou rozpoctu. Do Viedne prichadzame asi po 4och hodinach
po ceste cez Jihlavu, Znojmo a dalsie mimodialnicne useky – cesta sice kratsia na kilometre, ale na cas je to zlo… Prichadzame do Fischamendu o 17:40 kde vidime odchadzajuci vlak, fasa… dalsi ide za hodinu, takze ponahlat sa nemusime … Odstavujeme auto, lucim sa s nim v podobe akej bolo a vyrazame na 2 minuty chodze vzdialenu stanicu a je to tak … dalsi vlak az za hodinu … sice cesta na letisko je naozaj 3-5 minut musime si na malej stanici bez cakarne pockat. Co by clovek povedal ze v Rakusku budu pekne WC tak … holt neboli a este sa za ne platilo … nevadi … odchadzame vlakom, nestihame sa ani poriadne usadit a hlasia Flughafen Wien. Pri vystupe zo stanice okamzite zbadame nas hotel ktory je vzdialeny tak jeden prechod. Bezproblemovy check-in je sprevadzany moznostou upgradu izby na superior a moznostou zakupenia vecere za cenu snad cez 30 EUR, takze si vravime ze nie, skocime si na Wiener Schnitzlu do mesta a tak beriem karticku a utekame na izbu.

viac o hoteloch pri letisku: http://www.travelicious.cz/ranny-odlet-z-viedne-a-hotely-v-blizkosti-letiska/

2. den
Vstavame o 4:30 aj napriek tomu, ze na terminal to mame na 3 minuty chodze, ale nakolko ranajky v hotely boli za 20 a v europskom lete viac ako sendvic ocakavat nemozem, vyuzivame moznost posediet si zadarmo v JET Lounge ako drzitelia kreditnych kariet MasterCard Elite (k uctu ich dokonca zadarmo ponuka mnozstvo SK aj CZ bank, nemusite ich vyuzivat, staci ze ich mate … osobne mame z Raiffky) … v saloniku nachadzame tradicne alko, nealko, kava, caj, ovocie, nejake tie croisanty, sendvice, chipsy a podobne… Osobne sa mi MasterCard salonik v Prahe paci ovela viac, ale tak ked je to zadarmo tak nech nezerem. Po napojeni sa odchadzame ku GATE-u kde prebieha okamzity boarding do KLM Boeing 737-800 vo vintage KLM designe, velmi prijemne 🙂

KLM 737 Vintage

Do Amsterdamu prichadzame na cas, opustame letisko a smerujeme do centra … aj napriek tomu ze som v AMS bol nedavno, zazivam novinku s listkami na vlak a to tej ze su nejake „kontaktne“ cize listok si musim na terminaly checknut pri vstupe na stanicu, pri vystupe a nasledne pri ceste spat celkom 4x (staci 3 ale tak 🙂 )

Let sa nezadrzatelne blizi preto po vychadzke prichadzame cca v 1 a pol hodinovom predstihu na Schiphol s tym, ze vsak na letisku je mnozstvo obchodikov a mas tam co robit, no nie ? Len keby sa skoro cela medzikontinentalna cast terminalu neprerabala a vsetky obchodiky neboli v temporary rezime. Nevadi, obsadzujeme stolicky s elektrinou a donabijame telefony nakolko vieme ze KLM nema ani USB, ani elektrinu – teda aspon v Economy nie. Idem kupit do lietadla nejaku vodu, nech nemusim celu cestu obtazovat stewardky a zistujem ze dalsia novinka. Maximalna velkost vody s ktorou ma pustia do lietadla je cca 450 ml – mam chut na nieco sladke, tak idem pozriet k chladnicke kde zistujem ze sladke napoje su skoro vsetky 500 ml a do 450 su len nejake 300 ml Vittelky, tak berem aspon to, dostavam to samozrejme zatavene do tasky lebo zbran hromadneho nicenia a vyrazame na GATE kde kontrola prebehne bez najmensich problemov a rychlo sadame do B777-300 smer Osaka Kansai (KIX) … hola hej 11 hodin pred nami proti casu, tesime sa …

3. den
Po neskutocne unavnom lete kde som v podstate ani oko nezazmuril prilietame na letisko vytvorene na umelom ostrove v Osackom zalive. Nakolko pocas letu som zistil ze DUTCH HOSPITALITY znamena krabica Mars tyciniek, Mentosiek a podobnych cukroviniek zdarma vzadu v galley, z tolkeho cukru som bol paradoxne docela s energiou, akurat nie vo svojej kozi nakolko moj den bez sprchy a umytia si vlasov ani nezacne.
Pasova kontrola a baggage claim prebehla bez zakernosti a preto sa rychlo dostavame do priletovej haly. Ok, cas zohnat SIM kartu … To aku chcem som mal uz rozhodnute davnejsie na zaklade studia docela zaujimavej stranky WIKIA PREPAID SIM a preto prichadzam k casti letiska INTERNET & TELEPHONE kde vidim Vending Machine od SO-NET. Mal som v plane si kupit kartu s 2 GB dat ale v automate mali len 1 a 3 GB tak si vravim ze ok nebudeme trocharcit a ideme do 3 GB … cena 5000 JPY … automat bere len 1000 ky a drobne, u seba mam 4x 10000 a 4x 1000 JPY … fasa … idem skusit bankomat, vidim 7 ELEVEN, vkladam kartu, pisem pin kod ale najmensia bankovka co sa dala vybrat bola 10000 … tak toto nie … vedla je este bankomat CITI bank tak skusim este stastie tam a BINGO, vytahujem 1000 JPY a utekam do Automatu na SIMky …. strcim prvy 1000 … OK, druhu 1000 … OK … cervene svetlo … 3tiu 1000ku … NEBERE … sakra, toto neni mozne, pytam sa ludi naokolo ci nevedia co s tym, samozrejme nikto nic, vravim si ze tak toto snad ne. Uvedomil som si ale ze este z predchadzajucej navstevy japonska som mal u seba nejaky drobak, ten tam preto skusam hodit a bingo, drobne idu … idem teda skusit peniaze rozmenit … prichadzam do STARBUCKSu kde mi bohuzial oznamuju ze rozmienat nemozu ale ze hned kusok odtialto je rozmienacka, utekam teda k nej, vkladam peniaze v ocakavani ze mi vypadne par 500viek a zrazu JACKPOOOOOOOOOOT, dostavam 5000 JPY v 100 yenovkach, vsak preco nie, rad hadzem do automatu …

… po par minutach hadzania vytahujem SIMku, aktivuvavam ju, skusam – IDE … tak hor sa vymenit voucheri za JR PASS … Prichadzame k officu Japan Railu, a samozrejme nikde ani zmienka o JR passe, teraz otazne, ludi tu stoji pomariu, budeme tu cakat, nakoniec nam povedia ze to tu nemaju a musime inam a potom co … nestihneme vlak, budeme muset cakat hodinu na dalsi a predsi pred sebou este skoro 4 hodiny cesty (lebo som fajnovo vymyslel itinerar 😀 ), odchytavam si pracovnicku ktora ma poslala o poschodie vyssie ze tam mi to vymenia, SUPER … pred nami asi 5 ludi, odchod vlaku za 10 minut, kazdy potreboval hadam cestovny poriadok na cely ich pobyt, ale nastastie vymiename voucher za PASS, este dokonca stihneme vybavit miestenky a utekame na Limited Express Haruka z Kansai-a cez Shin-Osaku az do Kyota. Vystupujeme v Osake, kde zhaname nejake jedlo a chytame nas prvy Shinkansen Hikari smer Tokyo …

Podla Japonskych moresov samozrejme stojime v lajne, nikto sa nepredbieha, vlak pride presne tam kde ma, ziadne haldanie vagona a.k.a. welcome to Slovakia … nastupujeme a vlak okamzite odchadza … vela miesta na nohy, sklopenie sedaciek, cistota, klud a vyhrievane hajzliky 😀 … tak to uz jo, ale dalo sa to cakat … po 3-och hodinach prichadzame na Shinagawu kde chytame Yamanote line a smerujeme na Shinjuku kde je nas prvy hotel. Za relativne ok peniaze na lokalitu sa ubytuvavame v Shinjuku Washington Hotely. Bol som v nom uz dva roky dozadu a dostal som fakt obrovsky izbu kdezto tento krat sme boli radi ze sme si mali kde polozit kufre. Kvoli unave kupujeme CupNoodles vo Family Marte priamo v hotely a siestujeme. Dnes uz iba mala prechadza po Shinjuku, nejaky ten Ufo-catcher a ide sa spat … zajtra uz naplno ! :))) WELCOME TO TOKYO …

Photo 21.3.2015 12 50 06
Fakt sme na UFO Catcheroch boli len chvilku 😀

4. den
Dominicka ma narodeniny, tak si vravim ze hotel ma peknu restauraciu na ranajky, Manhattan Table asi na 26 poschodi tak ze skocime tam aj napriek tomu ze ranajky su zhruba za 1500 JPY, ked ale prichadzame nahor, zistujeme ze je tam docela pekna cakacka s cca 30 ludmi pred nami preto sa tohto experiencu vzdavame, kupujeme nejake hluposti vo Family Marte a vyrazame smer Yoyogi a Meiji Jingu. Po skusenostiach z USA kde sme si nalozili strasne vela na 2 tyzdne vyletu som sa rozhodol ze aj za cenu ze tu neuvidime vsetko, zvolnime a uzijeme si to preto tempo bolo skor vychadzkove oproti checklisterkemu nestastne z Ameriky. V parku zrovna prebieha nejaky maraton takze na krizovatkach chodnikov je naozaj krizovatka s policajtom ktory nas usmernuje kedy mozeme alebo nemozeme ist, nie ze nejakemu maratoncovi pokazime cas 🙂 … v Meiji Jingu prebieha prva ocista, prezerame si areal a ked vidim z dialky prichadzajuce davy turistov opustame Yoyogi a ficime smer Harajuku a Takeshita Dori pozriet nejaku Purikuru a hluposti 😀 … Purikuru aj nachadzame a preto tam zatlacam Dominiku nech nieco mile pofoti 😀 … kto by nevedel o co sa jedna, ide o fotokabinku ktora je dost kvalitne nasvetlena a nafoti vam takmer dokonale vyretusovane fotecky ktore nasledne mozete poupravovat a ozdobit dalsimi gycovymi blbinkami na PC vedla kabinky … no my sme ale ten pocitacik nevedeli najist 😀 … tak ze pockame az vyjdu baby ktore boli v kabinke po Dominike v domneni ze ked si oni dokoncia svoje pojdeme upravit nase 😀 … male japonsky vychadzaju, obsadzujeme pocitac a zistujeme ze tam nic nieje 😀 medzi tym sa male japonky vracaju a davaju nam nimi upravenu fotku Dominicky ze aby sme si ju nezabudli 😀 … mile … ta fotka bola uplne v poriadku, decentna a slusna … viem si zivo predstavit ze keby sa toto stalo na slovensku uz ma na cele nakresleny penis a podobne … zlate Japonsko 🙂

Pokracujeme dalej cez Takeshita Dori, bereme nejaky burger v McDonalds (ano hanbim sa) ale hlad je hlad, a pokracujeme cez Omotesando po neznamej docela frekventovanej ulicke smer Shibuya, kde absolvuvavame Scramble Crossing a fotomaraton s Hachikom. Sadame do nestastneho Starbucksu a vypisujeme pohladnice na domov 😀 …

Uvazujeme co dal, presne plany nemame tak ma napada Asakusa a Sensoji Temple, vytahujem preto telefon s datami 😀 … a hladam najjednoduchsi sposob ako prist do Asakusy. Zistujem ze je to pomerne daleko, skoro hodina cesty ale nastastie priamo zo Shibuye s Tokyo Metro a kedze ja mam svoju staru Suica kartu a Dominika ma zbrusu novu Pasmo, nastupujeme s dobitym kreditom na vlak a vezieme sa. Sensoji bolo ako tradicne uplne over-crowded takze tam netravime zrovna moc casu, dame kolecko, potocime nieco s GoPro, a uvazujeme co by sme zjedli … karta padla na sobu, ale kam ? … uvedomujem si pritomnost telefonu preto zapinam Foursquare, ze najdem nieco viac pre lokalnych a zhroba po 2 minutach to mam … 並木藪蕎麦 … no asi to bude tazsie najist ale ide sa nato … kracame kracame a iba opticky podla napisu v kanji v telefone porovnavame s napismi na budovach a podarilo sa … pred malou milou restauraciou s moznostou sedenia jak v tatami tak normalne za stolom stoji particka japoncov … samozrejme vsetci strasne super a zas raz bez znalosti anglictiny sa s nami zacali vykecavat, ukazal som im google traslate ktory mal vediet rozpoznavat hlad ale nejak sme dosli nato ze to moc nefunguje tak sme to vzdali … po cca 5 minutach vyjde teta ktora nas usadza za stol k dalsim japoncom, a voila, niekde dokonca nasla menu s anglickymi popiskami preto objednavam teplu Tempura Sobu a spolucestujuca Sobu s kackou … Musim usudit ze pocas celeho svojho pobytu ak sobu radim ako sobu a ramen ako ramen som nidke nemal lepsiu !! Plna uzasna vyrazna chut, nieco uzasne … cena okolo 1500 JPY za os., zdarma dostavame cistu vodu a nejaky zrejme caj, nepodarilo sa nam to rozlustit ze o co ide … den ukoncujeme vyletom do Ikebukura kde sa fotime s Pikachuom a navstevujeme nove Pokemon Mega Centrum v obchodm centre Sunshine City. Japonske obchodne centra maju taky ten potencial ze mnozstvo z nich aj ked niektore maju aj 15 poschodi, su dost nenapadne, preto okolo samotneho Sunshinu park krat prechadzame a nevidime ho. Z navstevy ako takej som ale docela sklamany, merch neuspokojil moje poziadavky 🙂 Povodne centrum ktore uz je teraz zrusene bolo omnoho lepsie.
Photo 22.3.2015 9 33 59 Photo 22.3.2015 9 05 09

Vraciame sa na hotel a ideme do postele nakolko rano nas cakaju najcertvejsie sushi ranajky … 🙂

5. den
Po skusenostiach z mojej prvej navstevy Tokya z pred dvoch rokov som tentokrat vedel ze prve metro zo Shinjuku na smer Tsukijishijo vychadza az nieco malo po 5tej a aj ked viem ze su ludia co na trhu cakaju uz aj od 4tej a mozno aj skor, za taxik fakt platit nebudem a radsej si to snad max hodinku pockam v rade. Prvy vlak teda s prehladom stihame a podla planov prichadzame do samotneho marketu kde na rozdiel od prvej experience ked sme sa stratili nachadzame cestu k restauraciam okramzite. Zas raz volime radu do Daiwa Sushi ktore sa od posledne zda sa trochu rozrastlo. Rada vypada tak na hodinku, s cim sme ratali, takze cakame a nakolko mame v telefone internet a casovy posun je prave v nas prospech k znamym v ramci SK a CZ, cakanie nieje az take otupne 😀 … po cca pol az 3/4 hodine sme usadeni v DAIWE… sef nas okamzite vita s „menickom“ a pyta sa na drink … odpovedam PIVO … KIRIN alebo SAPPORO ? … Which one is better ?! SAPPORO !!! … so SAPPORO ! 😀 a uz sa serviruje … pivo, zeleny caj zdarmo rovnako ako miso polievka a cista voda … ako jedlo samozrejme objednavame OMAKASE takze chef’s choice of the day za cca 3600 JPY bez TAXe … dostavame 6 kusov tuniakove maki, tamago (vajecna omeleta), bielu krevetu (nie tradicnu ebi), unagi (morsky uhor), uzasne UNI (morsky jezko) ktoreho doobjednavam aj „duplu“ (za 700 JPY), nejake tie dalsie ryby a samozrejme jeden z Highlightov a to VERY FAT TUNA – TORO! Ta najlepsia cast z tuniaka ktora je skoro cela rybi tuk 😀 … neznie to najlepsie ale opak je pravdou. Aj napriek tomu ze tato zalezitost stoji az 800 JPY, objednavame ju znovu nakolko vieme ze v najblizsich rokoch sa pravdepodobne k niecomu takemuto znovu nedostaneme … no food porn … po skonceni omakasu este doobjednavame nejaku makrelu (AZI), Surf clam, chobotnicu (tako) a podobne … ucet bol bolestivych takmer 15 000 JPY ale ten EXPERIENCE JE NA NEZAPLATENIE a zas raz viem ze sushi si u nas zadlho nedam 😀 … restauraciu opustame zadnymi dverami, luci a klania sa nam cely personal aj 10x 🙂 … a ideme pozriet samotny market. Prechadzame par uliciek, coto pofotime, potocime a zachvilku za nami bezi ochrankar ci by sme nemohli odist ze do 9:00AM je to Off-limits 😀 … no nic tak pomaly odchadzame, pristup sekuritaka uplne v pohode, ziadny tlak, pekne nas poprosil, este sa aj spytal odkial sme a bolo 🙂 … zaklad sme videli, ideme odniest teple veci na hotel nakolko dnes ma byt teplo …

Photo 22.3.2015 23 54 58 Photo 22.3.2015 22 55 53

Na hotel prichadzame okolo 9tej a kedze niesme unaveni povedali sme sa ze skocime na vyhliadku ktora je zdarma z asi 46 poschodia Tokyo Metropolitan Government Buildingu ale ked vidime tu radu na vytah, vravime si ze to skusime hned rano na druhy den pri otvaracke a odchadzame smer UENO a nase dovtedy oblubene Hard Rock Cafe 😀

Ako som zvyknuty ze vo vsetkych HRC je personal viac nez super, dobre si pokecate, ponuknu, odporucia, pochvalia tricka 😀 … vystylovany v trickach Hard Rock Cafe Prague ako reprezent naseho mesta hrdo vchadzame a nechavame sa usadit … divna atmosfera, casnicka snad ani nevedela anglicky ale budiz no … objednavame jedlo, dostavame ho relativne rychlo ale rovno aj s uctom co sme fakt nepochopili, nic take ze este nieco ? dezert ? kafe ? nemate reward club ? nic …Local legendary burger bol Teriyaki a docela sklamal, i ked si myslim ze mala nato vplyv trosku aj samotna obsluha a atmosfera.

Photo 23.3.2015 4 24 10

uctom o hodnote cca. 5000 odchadzame do UENO parku ktory bol klasifikovany ako jeden z najlepsich spotov na sledovanie Cherry Blossom v Tokyu. Bohuzial, v Tokyu este season nezacala ale park bol pripraveny. Pod kazdym stromom boli vyznacene spoty kde si mozete zrejme prenajat alebo obsadit miestecko na „posedenie“ … Kedze sakury sa nekonaju ideme skusit ZOO, ale co to … je pondelok a ZOO je samozrejme zatvorena … smutne preto odchadzame k pagodke uprostred nejakeho umeleho rybnicka kde badame slapacie labute a kedze sme to doteraz neskusili a nemali sme nic lepsieho na praci, platime 700 JPY a slapeme 😀 … nakolko labute boli kryte, neviem ci bolo tazsie sa dostat dovnutra alebo vonku a doteraz sa cudujem ze sme sa niekde neprekotili ale potom ake bolesti noh som mal po slapani v takom malom priestore, tohto zazitku sa do buducnosti uz radsej vzdam 😀 … v blizkosti badame nejaky blsi trch kde si moja draha zmyslela ze domov rodine kupi nejaky ten obraz … odchytava si ju postarsi japonec ktory zas samozrejme po anglicky nevie nic ale pomaha jej vyberat obrazok z velkeho mnozstva … on si samozrejme kupuje tiez a ukazuje jej zname motivy na ktore dokazal aspon povedat MY HOME 😀 … po prezreti viacerych obrazov zrazu nasli jeden na ktory Dominika povedala ze ten hned bere ale ten sa pacil aj panovi a nebol velmi stastny ze sa ho musi vzdat ale tak holt nie kazdy den je nedela 😀 … nasledne navstevujeme Akihabaru a jej elektricke mestecko, Ginzu a dalsie miesta a vraciame sa na hotel …

POKRAČUJ NA DRUHÚ ČASŤ



Booking.com

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on PinterestEmail this to someone