Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on PinterestEmail this to someone

PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK

11. deň
…hmla, dážď, zima… no lepšie počasie ma nemohlo postrehnúť pre návštevu Nary. A ešte k tomu je Dominika VN (výletovania neschopná) čo ju skolila choroba… No nič, aj napriek tomu nakoľko to bolo v mojích pôvodných plánoch vyrážam na vlak s prestupom v Kyote do tohto podľa mňa možno aj nedoceneného mestečka, práve aj kvoli prítomnosti takých gigantov ako je Kyoto a Osaka – a možno to bolo len počasím, že ľudí bolo pomenej, ktovie.

Cesta trvá asi hodinu s NARA LINE od JR takže v cene passu. Neviem či aj z Kyota ale minimalne z Osaky je možné využiť aj linku Kintetsu. Nakoľko som do Nary nešiel s presným plánom, po chodzi dlhou rovnou cestou kde všade badám obchodíky predávajúce všetko možne s motívom jeleňa vchádzam do turistického centra kde dostavam tip – že nakoľko sa zdržím len jeden deň, mám navštíviť NARA PARK v ktorom je množstvo chrámov, zelene, nejaké tie múzeá a samozrejme „jelenčky.“

Premočený s dáždnikom vykračujem po schodoch k prvej pagode a medzi tým ako pozeram v mobile mapku skoro narážam do jeleňa … aááaá paráda, naozaj sú tu… preto prepínam mobil na režim fotenia porobim pár snímkov a ideme ďalej kde pozorujem oveľa vačší zhluk tohto divého zverstva a nakoľko sa tu už aj nachádzajú chlapíci ktorí predávaju „keksy“ tak nejaké kupujem, že jelene nalákam a porobíme nejaké to selfíčko …

deer nara

Po otvorení balíčka mi jeho obsah vydržal slovom presne „tridsať“ sekúnd čo sa namňa automaticky vrhlo celé stádo… no nič… tak ideme ďalej, s jeleňmi sa pohráme neskôr… po pár krokoch do ďalšieho parku zisťujem, že jelene naozaj niesu len tam odkial kráčam, ale naozaj sú v celom meste … VŠADE

Photo 29.3.2015 4 30 19

S mojou GoPro na paličke spúšťam davovú psychózu fotenia selfíčiek. Nejde ani tak o výsledok ako o to, že handrkovať sa s jelenčekmi je docela prdel 😀 … snáď nejaka z tých 500 fotiek bude OK …

V mestečku sa nachádza aj múzeum zemetrasenia s volným vstupom, ktoré sa stáva útočiskom ďalších nešťastníkov ktorých podobne ako mňa zastihol dážď. Pár ľudí dokonca malo možnosť vyskúšat aj simulátor zemetrasenia. Horúci zelený čas alebo čaj Oolong zadarmo tiež bodol.

Po chvíli ale pokračujem do parku… Pekný lesík s množstvom ďalších jelenčekov by som si snáď aj užil nebyť toho dažďa. Mnoho miest je so vstupom zdarma, niekde sa však platí a však paradoxne na japonské pomery vstupy niesu nikde nijak závratné. Otázne skôr je či chcete vidieť veľa krát to, čo ste uz v Japonsku videli 100x predtým len na inom mieste. Tento stereotyp som už tento krát po návšteve Iránu nechcel zažiť lebo vidieť sice 250tu mešitu je pekné ale docela to ubíja keď sú až na pár vynimiek na jedno kopyto.

Photo 29.3.2015 3 40 29 Photo 29.3.2015 4 40 17 Photo 29.3.2015 4 51 48 Photo 29.3.2015 5 03 38
Photo 29.3.2015 4 45 03

Každopádne, počasie nepočasie – Nara stojí určite za návštevu a ten MINIMÁLNE jeden deň jej treba venovať. Tak nabudúce snáď bude slnečno 🙂

Oh Deer ! #nara #japan #deer #wildlife

A photo posted by Michal "Miki" Beno (@mikwajz) on

12. deň
… dnes odchádzame smer Hiroshima. U nás v Ishiyame kupujeme miestenku na Shinkansen Sakura a presúvame sa do Kyoto. Do Hiroshimi prichádzame za cca hodinu a pol. Podľa Google Map hľadáme autobus 25 (dúfam, že to bolo 25) ktorý ako jediný ide do blizkosti našeho booknutého hotela ale ako pozeráme tak pozeráme, jazdí tu všetko len nie 25. 24, 26 dokonca aj 25 ale 25A a 25 nikde, preto skúšam štastie a ukazujem ľudom na stanici či náhodou nevedia. Nakoľko Google vie aj Japonsky, ľudia ochotni zrejme chápu ale poradiť nevedia. Pýtame sa aj v autobuse 25A, že či náááhodou to niesu oni ale že nie, no nevie nám vysvetliť odkial náš autobus odchádza. Zúfalo sa teda zmierujeme s tým, že na hotel ideme pešo … neni to predsi až tak ďaleko ale zas máme kufre a tak vchádzame do podchodu kde VOILA turistické centrum, kde nám vysmiata pani ukazuje na mapke že s 25kou je to trosku spletitejšie a odchádza z miesta ktoré by sme intuitívne nenašli asi nikde. Nevadí, nachádzame zastávku a čakáme.

Autobus v Hiroshime funguje tak ako na mnoho miestach v Japonsku. Vytiahnete si lístoček s číslom a podľa toho kde vystupujete platíte. Cesta vychádza zhruba na 160 JPY.

Registrácia v hotely prebieha hladko a aj napriek tomu, že tento hotel bol jeden z lepších, pán na recepcii uplne angličtinou neoplýval. Izbu na základe žiadost dostávame vo vyšších poschodiach, presnejšie na 25-ke s úžasným výhľadom na Hiroshimu. Ako bonus v izbe bolo možnošt pustiť si audio s takou tradičnou „salouňákovou“ hudbou. Odvtedy mi to v hoteloch chýbalo.

Photo 30.3.2015 6 40 39

Skúmaním Hiroshimi zisťujeme, že je to fakt pekné mesto. Všade stromy, zeleň, kvety a čisto. Prichádzame do Peace Parku plného sakury a vchádzame do múzea atomovej bomby kde nás fascinuje výška vstupného. 50 JPY … rozumej cca 10 KČ … zrejme nejaká symbolika. Múzeum ako také ma až tak veľmi nezaujalo, jeho obdoba v Nagasaki mi príde lepšia ale aj o trošku drahšia. Možnosť pozrieť si video, ošahať zachované, resp. zničené veci počas výbuchu, skúsiť si s dozimetrom radioaktivitu strontia a podobne. Samozrejmosťou je replika bomby.

Photo 30.3.2015 8 04 11

Ďalej navštevujeme monument obetiam počas neskutočného nadšenia z krásy tohto mesta a pri presune k A-Bomb domu zisťujeme, že sa práve rekonštuuje z čoho ostávame docela sklamaní a tak sa po buchnutí na zvon mieru presúvame ďalej. Počas cesty vidíme japonskú slečnu s pre nás neobyčajným domácim mazlíčkom a to malou sovičkou. Zas raz škoda absencie angličtiny 🙂

Photo 30.3.2015 8 44 56 Photo 30.3.2015 8 48 16 (1)

Pri presune po nábreži rieky smerom k Hiroshimskému hradu si uvedomujem, že keby mám možnosť bývať v Japonsku, Hiroshima je jasným kandidátom na potenciálne miesto pobytu.

Hiroshima Castle #hiroshima #castle #japan #dnescestujem

A photo posted by Michal "Miki" Beno (@mikwajz) on

Keďže sme si povedali, že počas našej návštevy musíme vyskúšať rybu Fugu, pomocou aplikacie Gurunavi na hľadanie reštaurácii v Japonsku nachádzame jednu ktorá túto šmakuládu ponúka. Po usadení strácame obavu o svoj život, nakoľko reštaurácia vypadala docela na úrovni. Prichádza pani s iPadom a menu, ale my ju žiadame o fugu … najprv nevie, čo nás trochu zneistí … Fugu, Blowfish … OH YEA, FUGU … za chvílu prichádza s kolegyňou ktorá sa nás pýta či to chceme ako Sashimi a či súhlasíme s cenou okolo 4000 JPY s ktorou samozrejme súhlasíme a za nejakú chvíľu ju máme na stole …

Photo 30.3.2015 10 33 27

Verím tomu, že úmrtia z fugu niesu už v tejto dobe úplne bežne, ale predsi psychologický efekt nepustí. Pri pozeraní sa na tanierik s otázkou či ideme do toho prichádza milá staršia pani – zamestnankyňa reštaurácie ktorá si k nám sadá, berie Dominike paličku a začne pripravovať sós, chvíľu máme pocit, že nás začne aj kŕmiť ale našťastie nie. Po prvom súste trauma opadá a my žijeme a preto si tých pár minút tejto miniatúrky užívame. Veľmi sicením, že nám pani pripravila ten sós s kombinaciou cibulky, sójovej omáčky, niečoho, niečoho a niečoho lebo inak tá ryba žiadnu spešl chuť nemala. Ďalšou zaškrtnutou položkou v checkliste sa lúčime s rybami v akváriu a odchadzame sa ešte niekam normálne najesť.

Photo 30.3.2015 10 55 14

Vyhláseným jedlom v Hiroshime je Omiyaki. Je to nejaka vajecna placka s inou plackou v ktorej su nudle, nejaké maso, zelenina a je to spojene dokopy z trebarz aj horkej platne na ktorej to pred vami pripravili. Keďže vychytená turistická reštaurácia podla Foursquaru je plná, rozhodli sme sa že ideme na punkáča a vchádzame do prvej japonskej bez anglických popiskov, že však nejak bude. Usádzame sa a po chvíle bŕlania sa kuchárom v šuflíčku vyťahuje jeden anglický jedálny lístok. Paráda, objednávame jedlo a pivo a pozeráme sa na prípravu.

Photo 30.3.2015 11 51 31

Medzi tým k nám prisadá japonský párik v stredných rokoch a celý čas s nami konverzujú, samozrejme japonsky 😀 … vedieť po japonsky aspoň trochú, núdzou o spoločnosť v bare alebo reštaurácii by ste netrpeli, dobudúcana preto budeme múdrejší a nejaký ten základ si naštudujeme.

Presúvame sa na hotel po živej ulici plnej mladých ľudí, navštevujeme supermarket kde zisťujeme že kúpiť jedno jablko za cca 5 EUR je úplne bežné (a to bol jeden z tých lacnejších supermarketov) a pripravujeme sa na zajtrajšíu návštevu Miyajimi …

NASLEDUJÚCI ČLÁNOK



Booking.com

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on PinterestEmail this to someone