9. Deň
Dnešný deň je v znamení ďalšieho presunu ale kedže posledné dni iba pendlujeme hore dole vlakom tak nejaký ďalší presun je úplne v pohode. Ďalšou destináciou je Kyoto, údajne highlight celého Japonska. Kedže vychytávame obdobie kvitnutia sakury – Kyoto je už takmer mesiac nakomplet vybookované preto sa usídľujeme v mestečku Otsu, konkrétne v Ishiyame. Aj napriek tomu, že tento hotel bol jedným z najlacnejších riešení v rámci Kyota, ubytovanie je drahšie ako ktoréhoľvek iné počas našeho japonského tripu ale stále je to v poriadku kedže pri pátraní po ubytku som sa dopracoval na základe množstva tipov trebarz od poliakov ako nájisť čo najlacnejšie ubytovanie k odporúčaným hotelom s cenou tradične okolo 1200 Kč za noc ale teraz – lebo čerešne – bol presne ten istý hotel v cene 20000 Kč za noc 😀 … Reiah Hotel Otsu nám konečne ponúka raňajky zdarma, doteraz sme žili na 7ELEVEN a sendvičoch po ránu a dokonca na izbu nás púšťajú už 3 hodiny pred oficiálnym check-inom …
Komunikatívny a veľmi nápomocný recepčný usudzuje že je dnes ROVERY DAY, čo po vyrozumení potvrdzujem,
fakt Lovely 😀 – dostávame mapku Kyota, odpoveď na otázky ako sa dostať na Nishiki Market, do Arashiyami a ku Kinkakuji Golden Pavilionu a vyrážame na vlak … Hlavná stanica v Kyote je vzdialená 2 až 4 zastávky (záleži od vlaku) a vlak chodí snáď každých 10-15 minút.
Prichádzame do stanice ktorá ma fascinuje tým aká je obrovská a moderná nato ako je Kyoto prezentované ako tradičné Japonsko. Rovnako aj keď stanicu opúšťame zisťujem, že tradičné Japonsko je dávno preč. Kyoto je moderná metropola, ale to sa popravde dalo čakať.
Cesta do Nishiki Marketu zabere asi 30 minút. Dnes je vyslovene pekne preto v letnom oblečení absolvuvávame pěšky. Na tomto „trhovisku“ nájdete skoro všetko – korenia, ryby, ryžu, sladké, oblečenie etc etc … my ale ideme po surových chobotničkách na špajdli ktoré samozrejme nachádzame a v cenách od 250 do 450 JPY podľa velkosti kupujeme a debužírujeme … mnoho ľudí má pri predstave surovej chobotničky odpor, ale však sushi jeme normálne nie ? Samozrejme chobotnička je výborná a preto sa vraciame na duplu 🙂
Po vyskúšaní ďalších miestnych špecialitiek ako mäso zo snežného kraba, rôzne druhy sashimi, sépie a podobne usudzujeme, že by sme mohli ísť pozrieť aj nejakú pamätihodnosť. Pomocou Google Maps nachádzame najbližšiu stanicu autobusu ktorá sa ale nachádza na križovatke, preto nieje len jedna ale je ich viac a preto nevieme odkiaľ a hlavne kam nastúpiť a či to naozaj ide tam kam to má ísť ale naštastie stretávame chalana ktorý vie anglicky, pomáha nám kúpiť celodenný lístok, vysvetlí ako to funguje a viac menej nás nasmeruje na náš bus. Nakoľko je premávka naozaj hustá autobus oproti cestovnému poriadku prichádza asi o 15 minút neskor. Usádzame sa a dúfame, že ideme správne … je to cesta asi na 40 minút takže ak by sme sa viezli skoro hodinu niekam do preč, nebolo by to potešivé.
Napriek obavám prichádzame kam máme a pomaly kráčame ku samotnému zlatému pavilónu Kinkaku-ji … keď nás začne predbiehať množstvo ľudí v behu … pozeráme že čo sa deji ?! Pozrem sa na hodinky a 16:55 … ajaja … žeby aj tu zatváračka o 17tej ? Preto bežíme aj my a už pri bráne vidíme vrátnika ktorý kričí niečo ako FIVEEE, FIIIVE … CROOOOSEEE … našťastie stíhame, vstupujeme do vnútra a brána sa zatvára … zas sme mali viac šťastia než rozumu 😀
To je ZEN! Porobíme fotky, natočíme video, prejdeme sa po záhradách a razíme smer Kawaramachi (povodná zastávka) s tým, že už by sme aj niečo normálne mohli zjesť. Medzičasom sa nám zotmelo a tak nachádzame veľmi peknú uličku plnú reštaurácii kusok od Gion-u – slávneho distriktu Gejší, ale aj napriek tomu, že ulička je plná reštaurácií a relatívne dlhá, nenachádzame nič čo by nás nadchlo a tak smerujeme do samotného Gionu. Kde si konečne po nudliach a rybách dávam ryžu a kura 😀 .. Japanese style of course … karty bereme, ale vaša holt nejde ani na tretí krát … ešte že s týmto počítame a platíme cash … ešte chvíľková prechádzka Gionom, vidíme nejakú tu geishu ale či je pravá alebo nie ani pán boh nevie, takže pre zimu na dnešok končíme a vraciame sa späť na hotel do Ishiyami, kde sa ukazuje, že Dominička nám ochorela …
GION – Geisha district
10. Deň
… keďže po množstve precestovaných krajin som si vedomý toho, že nieje v jednom dni alebo aj viac dní po sebe dobré vidieť 450-tu pagodu a 233-tiu mešitu, tak dnes trošku zvolňujeme a mimo populárneho Fushimi Inari Shrine-u a bambusového lesu Arashiyama máme v pláne navštíviť miesto ďalších svatýň a chrámov ešte aj nie až taký mainstream a to opičí park nad Kyotom.
Začíname ale predsi s Inari Shrine… nastupujeme preto na vlak na Nara line s odjazdom za zhruba 10 minút … stojíme stojíme a v amplione sa stále ozýva po japonsky niečo ako inari, inari, fushimi … to mi začína byť podozrivé, pretože viac ľudí vystúpilo. Zisťujeme preto že aj napriek tomu, že je to jedna linka vlaku – vlaky chodia v označení LOCAL a RAPID a RAPID holt na Inari nestojí … preto vystupujeme a čakáme na LOCAL, ten prichádza a za cca. 7 minút prichádzame do stanice. Množstvo krásnych ČERVENÝCH budov, brán a hlavne známych chodníčkov stúpame hore a hore 🙂 … po ale asi pol hodine stúpania, zisťujeme alebo skor pociťujeme stereotypný pocit stále sa opakujúcich prvkov a preto usudzujeme, že ideme naspať, ešte krátka prechádzka k Tofokuji Temple a chytáme vlak do Arashiyami …
Tu sa nám naskytuje pohľad na trošku iné Japonsko jak je nám všeobecne známe … sice tu tiež nachádzame záhrady a chrámy, bambusový les a jazero s krásnou vodou plnou lodičiek sa len tak nevidí. Na Japonsku je zaujíavé, že vstupné sa vyberá skoro za všetko – paradoxom je, že niekedy až smiešne – trebarz lístok do múzea atómovej bomby v Hiroshime stál 50 JPY na osobu !!! Je ale vidieť, že tu peniaze za trebarz vstupy do záhrad sú zrejme múdro použité na ich zveľaďovanie čo sa v našej krajine úplne nevidí.
Arashiyama Monkey Park sa nachádza na druhej strane mosta a preto prechádzame a kupujeme lístky. Na lístkoch je napísané, že ak stretneme nejakú opicu, nemáme ju chytať, pozerať sa jej do oči a kŕmiť ju 😀 … no ok … kráčame a zrazu vidíme fááákt veľký kopec do ktorého musíme stúpať. Vtedy si spomenieme na chlapíka z turistického centra ktorý vravel asi o pol hodinovom stupáku … mno nevadí … s utrpením dosahujeme vrchol a krásny výhľad na celé Kyoto.
Opíc je tu neúrekom. Niektoré viac znudené, iné zas docela agresívne ale s rešpektom na ich dozor takže ľudí obchádzajú. Za symbolickú cenu si môžete zakúpiť ovocie alebo arašidy a spoza klietky opice kŕmiť.
… ďalši deň smerujeme do Nary, lepšie povedané, smerujem sám. Dominičku dostihla choroba takže zostáva revitalizovať na izbe …