Prvý aklimatizačný deň po dlhom lete v Ciudad de México alebo Mexico city sme sa rozhodli stráviť vo volnejšom štýle a do nášho programu mimo kulinárskych zážitkov v podobe miestneho street food-u zapadla návšteva, pre nás veľmi známeho, ostrovu bábik v oblasti Xochimilco.

Ak ste o ňom ešte nepočuli, mnoho webov (odkaz Refresher) a bloggerov zverejnilo články či vídea o tomto „záhadnom“ ostrove s ktorým je spojená legenda, či už o pánovi Don Julian Santanovi, ktorý po stromoch vešal bábiky, po tom čo jednu našiel po údajne utopenom dievčatku v miestnych kanáloch, či už ich vešanie ako „utešenie“ ducha dievčatka, ktoré ho údajne strašilo. No nech to bolo akokoľvek a či to vôbec bola pravda sa asi nikdy s určitosťou nedozvieme, ale každopádne sa tu z daného miesta stala zaujímava turistická atrakcia (aj keď v Mexico City zrovna veľa turistov nenájdete (môj pohľad)) s asi aj o dôvodom viac, využiť miestny business v podobe farebných lodičiek/gondol/trajiner ktoré sú jedinou možnosťou dostať sa na daný ostrov.

Cesta na ostrov je teda možná len na spomínaných lodičkách a je potreba počítať so stráveným časom cca 3-4 hodiny včetne prehliadky samotných kanálov. Ak si myslíte ako sme si mysleli my, že skúsite požiadať o kratší výlet, že vám stačí navštíviť spomínaný ostrov, tak hneď pri vyplávaní z prístavu pochopíte, prečo to zrejme nepôjde 🙂

Cena za loď v prípade „tour“ na Isla de las Muñecas činí cca. 1400 MXN (cca. 60 EUR) za loď, ktorá má kapacitu cca 15 ľudí. Počas našej návštevy sme ale v prístave boli jedinými návštevníkmi tak sme si túto čiastku museli rozdeliť medzi troch ľudí.

PS: Nedajte sa oklamať Google mapami s tým, že na ostrov prídete aj peši. Google totižto ukazuje, že ostrov Isla de Las Munecas sa nachádza AJ v blízkom Eco Parku Xochimilco, kde dorazíte aj po vlastných, no ak má dané miesto naozaj rovnaký názov, s bábikami ako takými nemá spoločné nič (boli sme tam :D).

Tourist trap?

Po hodinách plavby a pár vypitých Coronach a Victoriach z lodného baru (rozumej vedierko s ľadom v ktorom sú nápoje) prichádzame k ostrovu kde dostávame prvú facku s otazkou, či sme sa stali obeťou „turistickej pasce.“

Ostrov je krásny zelený a celý obohnatý pletivom s nejakou látkou, umelo priviazané bábiky od najnovších Barbie a Baby Anabel (?) na zdravé mladé stromy teda vôbec neevokujú strašidelný ostrov a to o čom sa toľko rozpráva, ale skôr umelo vytvorenú atrakciu miestnych firiem s lodičkami. V „areále“ sa nachádzajú aj WC a búdka, kde možno počas špičky aj niečo predávajú.

Mojou 3 mesiace pilovanou španielčinou cez Duolingo (Yo soy patata) sa teda krkolomne pýtam „kapitána“ či sa tu ešte nachádza nejaký iný ostrov s bábikami načo dostávam pozitívnu odpoveď s otázkou, či tam chceme ísť. SAMOZREJME! Preto nastupujeme na loďku a pokračujeme ďalších cca. 15-20 minút k ďalšiemu ostrovu. Ten už vypadá lepšie! Zastavujeme a „kapitán“ vyráža zistiť, či sa na ostove niekto nachádza lebo je údajne súkromný a oznamuje nám, že si budeme musieť priplatiť 60 pesos. Po chvílke prichádza so zistením, že tam nikto nieje, čo ale očividne nevadí a znovu oznamuje, že musíme platiť 100 pesos. (áno) Pri otázke či za všetkých som dostal „páčik.“

Aj napriek tomu, že tento ostrov vyzeral oveľa autentickejšie, stále sa mi naskyta otázka, či nejde o podvrh, ale nakoľko vypadá oveľa lepšie a viac menej sme dostali to čo sme chceli, so spokojnosťou fotíme, prezeráme a pomaly sa zberáme na cestu naspäť. Keby sme ostali iba pri ostrove číslo 1, asi by som pána z lodičky utopil od nervov.

Dávam teda pánovi 100 pesos, nastupujeme na loď a dozvedáme sa, že chce 100 za každého. Že taká je cena vstupu na ostrov. Kolega číslo dva teda sklamane odovzdáva ďalšiu stovku a kolega číslo tri nejakú stále hľadá vo veciach a moc sa mu nedarí. Nachádza ju až po cca. 5-tich minútach načo ju automaticky dávame kormidelníkovi, ktorý má asi krátku pamäť a berie ju s otázkou: To je pre mňa?! Gracias! …zrejme už medzičasom aj zabudol, že sme mu nedali všetky peniaze za „vstup na ostrov“ :))) Zlaté Mexiko 😀

Po cca. 1 hodine prichádzame do prístavu kde dostávame zľavenku na ďalšiu cestu, vyplácame „bar“ a odchádzame.
Raz asi stačilo. Nabudúce to chce lepšie Googliť 🙂

Máte s Isla de las Muñecas skúsenosti? Čo si o tom všetkom myslíte vy?

AKO SA SEM DOSTAŤ:
Možno sú aj lepšie cesty, každopádne my sme sa dopravili na konečnú metra na zastávku: Constitución de 1917 (cena lístka cca. 5 pesos) odkiaľ sme vzali taxík do Xochimilco. Neviem či sme iba my mali to šťastie ale taxíky vypadajú docela regulovane a jazdia podľa taxametru. Cena za zvezenie bola cca 50 pesos čo nám prišlo fér.